Je "Karlovka" bezbariérová??!

Autor: Natália Turčinová | 14.12.2012 o 20:06 | (upravené 14.12.2012 o 21:10) Karma článku: 11,51 | Prečítané:  1591x

Človek by si myslel, že v dnešnej modernej, pokrokovej dobe je všetko bezbariérové, všade sú výťahy, fotobunky, nájazdy, rampy, schodolezy... Realita je však niekde úplne inde. Dobre to môžeme pozorovať napríklad aj v Karlovej Vsi. Keďže som študentkou Prírodovedeckej fakulty, ubytovanie mi bolo poskytnuté na internáte Družba. V okolí internátu môžeme sledovať hneď niekoľko „bezbariérových vychytávok".

STRMÝ NADCHOD, alebo - bojujeme o život?
Aj napriek tomu, že Bratislava sa nachádza v nížine, nájdeme tu tiež oblasti, ktoré sú pomerne kopcovité. A s tým tiež spojená nesprávne navrhnutá bezbariérovosť. Nie len nesprávne zvolené materiály, na ktorých sa v zimných mesiacoch hneď po prvom snehu kĺže, ale tiež veľký sklon rámp, ktoré mnohokrát nespĺňajú normy STN. (Patrícia Bartschová - Na kolesách po Bratislave, 2012) Takýmto „čertovským" kúskom je tiež strmý nadchod, ktorý je mojou - našou jedinou možnosťou, ako sa dostať do práce, či do školy. Niekedy je naozaj umenie zdolať túto prekážku a to hlavne vtedy, keď sa nadchod v plnej svojej kráse celý blyští. Neblyští sa však od zlata, diamantov, či drahokamov...On je prosím pekne celý zľadovatený. V takomto prípade nezostáva nič iné, len nahodiť zimné gumy a reťaze, alebo spacifikovať okoloidúcich chlapcov - silákov a poprosiť ich o pomoc. Horšie to už je, samozrejme, cestou späť. Vtedy je to skutočne boj o život. Som si istá, že v podobnej situácii by si neporadil ani sám veľký Jack Norris! Tak potom čo mám robiť ja? Jediné čo ma v túto zúfalú situáciu napadá, je vytočiť číslo 24-hodinového dispečingu Karlovej Vsi, ktorý ma na starosti úpravu nadchodu v týchto zimných mesiacoch. Potom už stačí len hodinku - dve počkať a Mitch Bjukenen dorazí aj s posypovou soľou.

Zľadovatený nadchod 7.12.2012

 

ZASTÁVKA BOTANICKÁ, vystupujeme!

Ďalším, z môjho pohľadu veľkým problémom, je riešenie autobusovej zastávky smerom do Karlovej Vsi. Totiž, keď sa rozhodnete vystúpiť z autobusu v tejto spomínanej stanici, jediný možný spôsob, akým sa môžete dostať na druhú stranu (napr. k internátu Družba), je prekonanie niekoľkých desiatok schodov smerom hore na nadchod. Pre zdravých ľudí je to „malina", ale čo my - vozičkári, nevidiaci, alebo starí ľudia a mamičky s kočíkmi? Máme to risknúť a „prebehnúť" cez električkovú trať? Alebo máme opäť potrápiť okoloidúcich chlapcov - silákov a nechať sa vyniesť v ich náručí po schodoch až hore? Možno by bodlo súkromné lietadlo... Prakticky sa to dá riešiť len vystúpením na zastávke Lafranconi a potom „odcupitať" dlhú trasu peši.

Trasa pešibusu z "Lafka" (takmer 850m)

Na mape môžeme vidieť trasu pešibusu z "Lafka" dlhú takmer 850m.

 

schody na nadchod

Tu vidíme dve možnosti prechodu od zastávky na druhú stranu - strmé schody na nadchod a nebezpečnú električkovú trať.

 

ALE NIE! Zas vozičkár?!!??

S cestovaním autobusmi nesúvisia len problémy typu - kde vystúpiť, ako vystúpiť a či sa mi vystúpiť nakoniec aj podarí. Otázkou totiž je, či do autobusu vôbec nastúpim. Áno, je pravdou, že momentálne bratislavská MHD disponuje nízkopodlažnými autobusmi, ktoré v súčasnosti tvoria 62% z celej dopravy.  Problémom však je nesprávne značenie bezbariérových spojov na zastávkach a na internete. Nie je to nijak neobvyklá situácia, keď si s kľudom Mexičana stojíte (pardon - SEDÍTE) na zastávke v domnienke, že prichádzajúca 28čka je bezpochyby bezbariérová... Na vaše prekvapenie príde stará karosa, do ktorej by ste sa dostali naozaj len omylom. S úsmevom odkývate šoférovi a čakáte na ďalšiu 28čku, dúfajúc, že vám na nose nenarastie jeden dlhočizný cencúlisko. KONEČNE....ďalšia je bezbariérová! Kývnem šoférovi, snáď sa dovtípi, že tým ho prosím o vyklopenie plošiny. Ooops... šofér sa netvári dva krát nadšene. Ale úplne mu rozumiem... komu by sa chcelo opustiť tú vyhriatu kabínu a nedobrovoľne ísť do tej zimy vyklápať plošinu. Taká márnosť...

Škoda len, že ujovia Šoféri často zabúdajú na to, že podľa prepravného poriadku sú povinní a oni tí oprávnení s plošinou manipulovať. Je smutné, že nevidiaci, ľudia zdravotne ťažko postihnutí, ale aj starenky, dedkovia a mamičky s kočíkmi sa často krát cítia previnilo len z toho dôvodu, že chcú cestovať a svojou „nemotornosťou" zdržujú šoféra a ostatných cestujúcich.


Avšak každá karta má dve strany a musím spomenúť, že aj tu existujú svetlé výnimky. Niektorí šoféri sú nesmierne milí. Aj napriek tomu, že majú plný autobus ľudí , s úsmevom vyprevadia vozičkára po plošine a nezabudnú sa opýtať, ako dlho vydrží nabitá taká baterka na električáku :)

Nástup do autobusu

 

Samozrejme, je viac objektov a ďalších konkrétnych príkladov na ukážku "bezbariérovosti" v okolí Karlovej Vsi, alebo kdekoľvek inde v Bratislave. Toto bola len úzka vzorka, malá ukážka toho najpodstatnejšieho pre mňa. Pre študentku vysokej školy bývajúcej na internáte a pohybujúcej sa na elektrickom vozíku.

Nemôžem tiež nespomenúť, že za posledné roky Bratislava urobila veľké kroky vpred, čo sa týka bezbariérovosti. No podľa môjho názoru stále je čo zlepšovať. A už tobôž v lokalite, v ktorej sa pohybujú prevažne študenti. Veď aj ľudia s postihnutím túžia po vzdelaní! A možno je tá túžba väčšia, ako u tých zdravých...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?