O šoférovi z bratislavskej MHD a o jeho čudesnom správaní

Autor: Natália Turčinová | 28.5.2013 o 14:30 | (upravené 28.5.2013 o 16:47) Karma článku: 17,51 | Prečítané:  5040x

Bolo príjemné nedeľné popoludnie. Tak, ako drvivá väčšina Bratislavčanov, aj my, vozičkári, sme sa rozhodli prevetrať svoje „kolieska" v nákupnom centre. Aj keď veľmi neobľubujeme veľké masy ľudí a nekonečné nákupy v najdrahších značkových obchodoch, nákupné centrum je pre nás príťažlivé hlavne z hľadiska praktického. Na jednom mieste totiž vybavíme hromadu záležitostí od pošty, mobilného operátora, cez banku až po nejaký ten obedík a to celé bez dlhších a náročnejších presunov.

Inak tomu nebolo ani v spomínaný deň,  ktorý sme si okrem iného spríjemnili aj horúcou novinkou v kine. Po filme sme sa rýchlo a zbesilo rozbehli na zastávku MHD, pretože nízkopodlažný autobus pomaly odchádzal. Našťastie sme všetko stihli a poprosili sme fúzkatého šoféra o vyklopenie nájazdovej plošiny. Ten sa z kabíny vytrepal ako ťarbavý medveď, ktorého práve zobudili zo zimného spánku. V očiach mal však pohľad vraha, na ktorého by bola prikrátka aj špeciálna agentka z NCIS. Náš milý pozdrav a poďakovanie, adresované na jeho osobu, sa vzápätí vrátili ako bumerang, odrazený od jeho pancierovej tváre. Keď bol ujo šofér ešte dieťa, asi ho nenaučili rozprávať, pomyslela som si s úsmevom. Celé toto jeho neprítomné správanie sa dalo tolerovať až do chvíle, kým pán Šofér nevyklopil plošinu s takým treskotom, že to hádam počuli aj na druhom konci Slovenska. Vtedy už vo mne začali vyhrávať všetci čerti a počas celej cesty autobusom som rozmýšľala nad tým, čo také náročné a namáhavé musel tento šofér pre nás vykonať, keď sa takto zachoval. Z uvažovania ma vytrhol len hlas, ktorý oznamoval zastávku Lafranconi - našu cieľovú stanicu. Stlačili sme tlačidlo vozičkára ako obvykle a už sme len čakali na šoféra s háčikom od plošiny. Opäť tá istá situácia - vyšmaril nájazdovú plošinu ešte hlasnejšie ako pred tým, buchla tak silno, až sa zaprášilo. Akoby nám týmto gestom dával šofér najavo, že kvôli nám sa celý autobus zdrží a on, chudáčik, musí zodvihnúť zadok a urobiť pár krokov navyše. Vtedy som sa už nezdržala ani ja a „milému" pánovi šoférovi som povedala, aby tak s tou plošinou nebúchal, nakoľko je možné, že sa plošina pri takejto manipulácii pokazí. A viete čo mi na to šofér odpovedal? „No a čo, veď je to na to, aby sa to pokazilo." Povedal to s úžasnou iróniou v hlase a arogantným úsmevom na tvári. A cestujúci? Tí len sedeli a na všetko sa ticho prizerali, akoby mali predplatený lístok na divadelné predstavenie.

Cestujem v rámci Bratislavy nízkopodlažnými autobusmi už nejaký ten rôčik a zažila som už viac nepríjemných situácií s neochotnými šoférmi. Ale táto situácia ma tak rozčarovala, že som bola nútená napísať prvú sťažnosť na dopravný podnik Bratislavy. Fúzkatému šoférovi, z autobusovej linky č, 28 (nedeľa, 18:50, Eurovea - Lafranconi) neprajem nič zlé, len aby mu denne do autobusu vošlo niekoľko vozičkárov s prosbou o vyklopenie plošiny. Možno sa potom naučí byť tolerantný aj voči nám, vozičkárom.  A koniec koncov, tá chvíľa strávená na čerstvom vzduchu mu neuškodí, práve naopak.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?