Rozbehol sa už niekedy za Vami šofér MHD?

Autor: Natália Turčinová | 13.6.2014 o 10:59 | (upravené 15.6.2014 o 12:14) Karma článku: 12,89 | Prečítané:  2562x

Dennodenne cestujeme do práce, do školy, k lekárovi, na nákup....a využívame pri tom rôzne dopravné prostriedky. Mojím prepravným prostriedkom je elektrický vozík, ktorý je síce šikovný a rýchly, no do vzdialenejších cieľových destinácií sa odveziem radšej bratislavskou MHD. Ušetrený čas môžem potom využiť efektívnejšie.

Mojimi cestami ma sprevádzajú asistenti, kamaráti, rodina, alebo rôzni ochotní pocestní, ktorí majú chuť pomôcť. Nevyhnutnosťou je tiež osobné stretnutie so šoférom autobusu, ktorý mi vyklápa plošinu a tým mi umožní bezbariérový prechod z chodníka do vozidla. Nestretávam sa však len so šoférom, ale tiež s jeho osobnosťou, povahou a náladou. Ak šoféra ráno rozčúli namosúrená manželka, zliznem si to pravdepodobne ja. Buď mi s nervami vyklopí plošinu, že sa až zapráši, alebo na mňa hodí zlostné očko a nepovie ani ň.

Aj vďaka týmto náladám mám bohaté veselé, i menej veselšie zážitky z bratislavskej MHD. Istotne by som už mohla napísať nejaký siahodlhý román. No ešte pár príhod zozbieram, aby to bol trhák.

Trhákom bol aj deň „D“, keď som sa ako vysokoškolská prváčka vydala na úplne prvú cestu autobusom. Veľmi som sa tešila, pretože na Orave bezbariérové autobusy nemáme. Vidina slobody a otvorených možností ma poháňala smerom na autobusovú zástavku. Celá vytešená som s električákom vystúpila po plošine a viezla sa v poloprázdnej tridsiatke smerom k lamačskému tescu. V hlave sa mi mihali tie pekné kúsky oblečenia, ktoré si určite odnesiem na intrák. Z uvažovania ma vytrhol vodičov hlas, ktorý mi oznamoval, že plošina je zaseknutá a nejde vyklopiť. Ani neviem ako, zrazu som sa ocitla v šoférovom náručí a štyria cestujúci ochotne vyniesli môj stokilový električák von z autobusu. Oceňujem šoférove odhodlanie, pretože ja veru modelka nie som. Ale nevadí, aspoň mu podrástli svaly.

Divadielko mali aj cestujúci v preplnenej dvadsaťosmičke, ktorá už na botanickú prišla totálne narvaná. Šofér, ktorý ma vozí pravidelne a patrí medzi mojich obľúbených, už z diaľky vyrábal všelijaké gestá. Keď som uvidela v autobuse obrovský kočík pre dvojičky, plus ďalší veľký cestovný kočiar, pochopila som, čo mu bolo také smiešne. Asi patrí medzi milovníkov hry tetris, pretože nás tam s prehľadom všetkých natlačil a dodnes mi nejde do hlavy, ako to v tom krátkom autobuse dokázal. Sranda bola, keď tety s kočíkmi cezo mňa vystupovali už pod mostom SNP. Ja som išla na konečnú....

Na konečnú som išla aj v jeden príjemný slnečný deň. Bolo päť hodín poobede a vyfešákovaná som čakala na Botanickej. Prišiel nízkopodlažný autobus so šoférom, ktorý na prvý pohľad nevyzeral veľmi prívetivo. Najskôr päť minút hľadal háčik na plošinu. Samozrejme ho nenašiel, pretože „to nie je jeho vozidlo a on nevie kam to len ten jeho kolega dal!“ Na moje požiadanie sa teda pokúsil vyklopiť plošinu ručne-stručne. Minimálne tri krát na mňa zlostne pozrel, že to proste nejde, nedá sa, nemôže...  Vtedy som už stratila nervy aj ja a nie veľmi príjemným hlasom som mu oznámila, že teda počkám na ďalší autobus (ktorý mi išiel o pol hodinu), zvrtla som vozík a rezko som sa vybrala smerom k internátom. Na moje prekvapenie, šofér sa aj naďalej snažil plošinu vyklopiť. Keď sa mu to konečne po dlhočizných peripetiách podarilo, rozbehol sa za mnou a poprosil ma, nech sa do autobusu vrátim. Že sa nemám hnevať a nemám robiť drahoty! :) Celé toto predstavenie trvalo pridlho, preto ľudia v autobuse hromžili, že meškajú tam a onam.... na ďalšej zastávke nastúpila ďalšia vozičkárka .... a na tej ďalšej revízor.

Ráno som cestovala do práce. Keď som vystupovala z autobusu šofér mi poďakoval. A viete začo? Za to, že  ma dnes mohol viezť.

....a takto by som mohla písať ďalej a ďalej.....

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?