O šoférovi z bratislavskej MHD a o jeho čudesnom správaní

Autor: Natália Turčinová | 28.5.2013 o 14:30 | (upravené 28.5.2013 o 16:47) Karma článku: 17,51 | Prečítané:  5070x

Bolo príjemné nedeľné popoludnie. Tak, ako drvivá väčšina Bratislavčanov, aj my, vozičkári, sme sa rozhodli prevetrať svoje „kolieska" v nákupnom centre. Aj keď veľmi neobľubujeme veľké masy ľudí a nekonečné nákupy v najdrahších značkových obchodoch, nákupné centrum je pre nás príťažlivé hlavne z hľadiska praktického. Na jednom mieste totiž vybavíme hromadu záležitostí od pošty, mobilného operátora, cez banku až po nejaký ten obedík a to celé bez dlhších a náročnejších presunov.

Inak tomu nebolo ani v spomínaný deň,  ktorý sme si okrem iného spríjemnili aj horúcou novinkou v kine. Po filme sme sa rýchlo a zbesilo rozbehli na zastávku MHD, pretože nízkopodlažný autobus pomaly odchádzal. Našťastie sme všetko stihli a poprosili sme fúzkatého šoféra o vyklopenie nájazdovej plošiny. Ten sa z kabíny vytrepal ako ťarbavý medveď, ktorého práve zobudili zo zimného spánku. V očiach mal však pohľad vraha, na ktorého by bola prikrátka aj špeciálna agentka z NCIS. Náš milý pozdrav a poďakovanie, adresované na jeho osobu, sa vzápätí vrátili ako bumerang, odrazený od jeho pancierovej tváre. Keď bol ujo šofér ešte dieťa, asi ho nenaučili rozprávať, pomyslela som si s úsmevom. Celé toto jeho neprítomné správanie sa dalo tolerovať až do chvíle, kým pán Šofér nevyklopil plošinu s takým treskotom, že to hádam počuli aj na druhom konci Slovenska. Vtedy už vo mne začali vyhrávať všetci čerti a počas celej cesty autobusom som rozmýšľala nad tým, čo také náročné a namáhavé musel tento šofér pre nás vykonať, keď sa takto zachoval. Z uvažovania ma vytrhol len hlas, ktorý oznamoval zastávku Lafranconi - našu cieľovú stanicu. Stlačili sme tlačidlo vozičkára ako obvykle a už sme len čakali na šoféra s háčikom od plošiny. Opäť tá istá situácia - vyšmaril nájazdovú plošinu ešte hlasnejšie ako pred tým, buchla tak silno, až sa zaprášilo. Akoby nám týmto gestom dával šofér najavo, že kvôli nám sa celý autobus zdrží a on, chudáčik, musí zodvihnúť zadok a urobiť pár krokov navyše. Vtedy som sa už nezdržala ani ja a „milému" pánovi šoférovi som povedala, aby tak s tou plošinou nebúchal, nakoľko je možné, že sa plošina pri takejto manipulácii pokazí. A viete čo mi na to šofér odpovedal? „No a čo, veď je to na to, aby sa to pokazilo." Povedal to s úžasnou iróniou v hlase a arogantným úsmevom na tvári. A cestujúci? Tí len sedeli a na všetko sa ticho prizerali, akoby mali predplatený lístok na divadelné predstavenie.

Cestujem v rámci Bratislavy nízkopodlažnými autobusmi už nejaký ten rôčik a zažila som už viac nepríjemných situácií s neochotnými šoférmi. Ale táto situácia ma tak rozčarovala, že som bola nútená napísať prvú sťažnosť na dopravný podnik Bratislavy. Fúzkatému šoférovi, z autobusovej linky č, 28 (nedeľa, 18:50, Eurovea - Lafranconi) neprajem nič zlé, len aby mu denne do autobusu vošlo niekoľko vozičkárov s prosbou o vyklopenie plošiny. Možno sa potom naučí byť tolerantný aj voči nám, vozičkárom.  A koniec koncov, tá chvíľa strávená na čerstvom vzduchu mu neuškodí, práve naopak.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Bývalý vyšetrovateľ: Zločinci najradšej obchodujú so štátom, peniaze tam majú isté

V tieňovej ekonomike sa pohybuje veľké množstvo peňazí.

KOMENTÁRE

Nerobme z Kisku dobrého anjela, ide o princíp

To, čo sa urobilo v prípade prezidenta, očakávame aj pri vládnych kauzách.

BLOG INEKO

Máme priveľa magistrov a inžinierov, dlho študujeme a neodmeňujeme úspech

Rozdiely vo vzdelávaní medzi Slovenskom a krajinami OECD.


Už ste čítali?