S ľuďmi to vôbec nie je také zlé, ako sa zdá

Autor: Natália Turčinová | 8.4.2016 o 19:59 | (upravené 8.4.2016 o 23:17) Karma článku: 6,93 | Prečítané:  1788x

Kvôli môjmu vozíku sa mi často prihovárajú úplne cudzí ľudia. Niektorí sa prihovoria pohľadom, iní úsmevom, niektorí prehodia aj pár slov, či viet. Práve toto je jedna z vecí, za ktoré som tomu štvorkolesovému pomocníkovi vďačná.

Ľudia totiž vedia byť veľmi prívetiví a aj takéto milé malé rozhovory vedia človeku čosi dať. Minimálne pozdvihnú náladu a rozveselia deň.

Zvedavé mužské osadenstvo sa väčšinou zaujíma o technické parametre vozíka – čo vydrží taká baterka, aký má vozík dojazd, ovládanie. Pýtajú sa ma to bežne v autobuse, či len tak na ulici, alebo v čakárni u lekára. Nežnejšie pohlavie zas nevychádza z údivu – ako je možné, že aj vozičkárky s postihnutím rúk dokážu byť nalíčené?

Každý si to svoje rieši. Ale vždy je to veľmi milé a ja sa rada porozprávam s kýmkoľvek či o vozíku, alebo fintách pri nahadzovaní frizúry. Nezostáva to však len pri rozhovoroch. Ľudia sú veľmi všímaví a ochotní pomôcť. Podržať dvere, podať konzervu z vyššej police v obchode, alebo pomôcť prejsť cez obrubník. Pri čomkoľvek.

Dôležité je, nehanbiť sa pomôcť a nehanbiť sa o pomoc poprosiť. A ak sa vám aj zdá, že ten niekto nie je práve najpríjemnejší, usmejte sa naňho, povedzte mu niečo milé a uvidíte, čo to spraví. To je moja taktika a v drvivej väčšine prípadov to vychádza. S ľuďmi to totiž vôbec nie je také zlé, ako sa môže na prvý pohľad zdať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kocáb: Kisku už dlho uznávam, ocenenie ma šokovalo

Pre SME hovorí, že je hrdý slniečkar. Keď pôjdeme tvrdou silou, nemáme šancu.

KOMENTÁRE

Plot bol jeho nápad, nie Orbánov. Dnes má dom kúsok od pletiva

Ako sme sa nestretli so starostom Ásotthalomu.


Už ste čítali?